Príjemný čínsky zelený čaj, na druhej strane nič výnimočné. Podobné pocity mám z vietnamského Thai Nguyen 2009 čo je ale ešte trošku nižšia cenová kategória. Štyri voňavé šálky z Meng Ding sú ale trochu jemnejšie, pravdepodobne s menším množstvom kofeínu. Suché lístky pripomínajú vôňu novej knihy. Nálev chutí mierne sladkasto a má krásne zelenú farbu. Trpkosť nastupuje v dozvuku druhého zaliatia, v tretom je už pomerne silná a vo štvrtom už prebíja všetko. Od tretieho nálevu tak nejak zožltne a stratí iskru. Chuť sa počas celého popíjania nesie v tematickom okruhu sladkej kukuričky z konzervy, prípadne pukancov či čerstvo uvarenej kukurice mierne opečenej na ohni... :-) Idea postupne sa premieňajúcej chute a vône nie je celkom zakotvená v realite. Kvetinovú chuť som nezachytil. Netreba čakať žiaden zázrak a možno Vás príjemne prekvapí. 1. 45 s, 2. 30 s, 3. 40 s, 4. 1 minúta, voda okolo 70 stupňov, cca. 100 ml.

Kúpené cez www.auria.cz

P.S.

Tu prítomní čajomilci svorne naznačujú v komentároch, že príprava zeleného čaju v hlinenej nádobe nie je dobrý nápad. Dal som si poradiť a pridávam teda dojmy z prípravy v neutrálnom skle. Pozoroval som dve zmeny: dostal som z lístkov jeden dobrý nálev naviac a bol som „ochudobnený“ o spomínané kukuričkové príchute (tie asi pochádzali z hliny resp. z predošlých čajovaní). Uznávam, že tam možno nepatria, no napriek tomu som si ich celkom obľúbil... :-) Keď sa to vezme kolem a kolem tak hrátky s hlinou za to stoja – gaiwan používam ešte len pomerne krátko a už celkom pekne vonia aj sám o sebe.