Potom ako sa mi sice po velkych strastiach, ale nakoniec predsa len uspesne podarilo pripravit ten japonsky zazrak menom Gutokuro, rozhodol som sa, ze dam cajickareniu este jednu sancu, ved cajov je vela druhov a mozno teraz natrafim na lepsi ako to Gytokuro!! Ale musim sa na to uz dopredu dobre pripravit!
Spomenul som si, ze dedko mal niekedy stary rusky samovar. Hor sa teda na navstevu k dedkovi, kde sa mi ho po dlhom hladani napokon podarilo najst v stodole, sice zapraseny a zhrdzavený, ale inak vyzeral byt funkcny. Vycistit ho tak, aby vyzeral ako novy by bolo nad ludske sily obycajneho smrtelnika, no ked som ho na 24 hodin ponoril do akejsi kyseliny na odstranovanie hrdze, ktoru som kupil v zeleziarstve, tak tie najvacsie hrdzave nanosy pekne opadali. Este som ho oplachol vodou a samovar bol pripraveny. Zasmudili plech s malymi zvyskami hrdze mu dodaval zaujimavy rustikalno - starozitny nadych. Mohol som teda pozvat frajerku, tentokrat aj s jej asi piatimi kamaradkami na dalsiu cajovu seansu.
Caj som tentokrat siel kupit do inej cajovne ako minule (nenecham sa predsa odrbat 2 krat) a podarilo sa mi kupit vraj skutocnu delikatesu pre labuznikov. Japonsky praskovy caj Majca alebo tak nejako, v plechovke za 700 Sk (co ale neobetujem pre svoju milovanu).
Tentokrat sa ale nebudem riadit ziadnymi pochybnymi navodmi, ktore mi daju sledrianski brigadnici v cajovniach, ale rozhodol som sa, ze dam na rady skutocnych odbornikov. Cely den som presedel v Univerzitnej kniznici, kym som nasiel krasnu rusku knizocku (nastastie ze ovladam rustinu) este z minuleho storocia o priprave caju v samovare a tej som sa drzal uplne do nitky. Verim teda, ze moje pracne ziskane poznatky pomozu aj inym zaujemcom, ktori si chcu pripravit originalny kvalitny caj v samovare.
TAKZE:
Do samovaru najejte vodu (to je ta najvacsia cast - nadoba v strede) a zapalte knot, ktory je v spodnej casti.
Nalejem, zapalujem.....a sakra nehori! Po prieskume problemu mi je jasne, ze do nadobky dole musim naliat nejaku horlavu kvapalinu. Skusam 40% vodku avsak bez vyraznejsieho uspechu. Bezim teda do najblizsieho supermarketu, kde mi predavac po popise problemu odporuca lampovy olej. Kupujem, bezim domov a .....slava, samovar po vyse 50 rocnom spanku znovu ozil! Trocha si nadavam, ze som na to dopredu nemyslel a kvoli tomu sa teraz dostal do mierneho casoveho stresu, ale verim, ze vsetko stiham.
Potom co voda v hlavnej nadobe zacne vriet, ma parou zohrievat cajovy koncentrat v mensej nadobke, ktora je nad nou. Veru, ti rusi to mali fakt premakane....Tento koncentrat ma byt podla mojej ruskej knizocky velmi silny, husty, az takmer kasovity, co sa docieli tym, ze velke mnozstvo cierneho caju sa rozmiesa v malom mnozstve vody.
Otvaram plechovku s cajom a ... do prdele, moj caj nie je cierny ale jasno zeleny!!! Je pravda ze pri kupe som sa zabudol spytat na farbu caju, preto zatial nechcem obvinovat cajovnu. No nevadi, zhanat kvalitny cierny caj uz nemam cas, tak musim vystacit s tym, co mam. Ved aj minule na tom Gytokure sa pisalo, ze je to zeleny caj a po uvareni bol uplne cierny, takze farba je asi len velmi relativny udaj.
Vysypem teda celu 70 gramovu plechovku do nadobky v hornej casti samovaru, zalejem asi 1 dl vody, a rozmiesam na peknu hustu jasnozelenu kasu, ktora celkom prijemne vonia. Vyzera to teda zatial slubne. Pomaly ako voda v samovare zacala vriet, aj v mojej nadobke s kasou to zacalo bublat. Pripomenulo mi to casy detstva, ked mi mama varila krupicovu kasu, aj vtedy to rovnako bublalo, az na to, ze tato kasa je jasnozelena. Vlasne uz skor tmavozelena. Naozaj! S pribudajucim casom farba mojej kase postupne tmavne! Po 20 minutach je uz skoro cierna. Slava! Tak predsa len presne dodrzim navod v knizke, ze koncentrat ma byt z cierneho caju. Znova sa mi potvrdzuje, ze vyrobcom uvadzana farba caju je len orientacna a neda sa brat prilis vazne.
Rozhodol som sa otestovat svoje dielo este predtym, nez pridu hostia, aby som nahodou nebol znova nemilo prekvapeny jeho chutou a ani si neviete predstavit ako dobre som urobil! V knizke sa totiz pise, ze caj sa osladzuje zavareninou, najlepsie slivkovym kompotom. Presne tak som aj urobil avsak hadam sa nebudem velmi opakovat, ked napisem, ze z vysledku som znovu nebol prilis nadseny. Zeby som samovar slabo vyplachol a ostali tam este nejake zvysky tej kyseliny?? Nebudem to teraz riesit, musim znovu zacat improvizovat. Zvladol som to minule, zvladnem to aj teraz!!!
V prvom rade sa mi slivkovy kompot nezda ako najvhodnejsie sladidlo. Po tejto skusennosti by som ho tam uz vobec nedaval. Musim to preto osladit este niecim inym. Cukor? Nie, ten je aj v zavarenine. Med! To je to prave. Do svojej cajovej kase davam asi pol kila medu. Super! Je to uz lepsie. Ma teraz sladkastu medovu vonu a hodvabnu, uhlovociernu farbu s jemnym nadychom do modra. (Zabudol som napisat, ze kasa sa asi po 40 minutach varenia zmenila z jasnozelenej na uplne ciernu).
Naberiem si do salky trocha kase, dolejem vodou zo samovaru a chutnam..... Este by to chcelo niecim vylepsit. Nejaka posledna ceresnicka sefkuchara, ktora doda jeho jedlu punc majstrovstva. Lenze co? Hlavou sa mi viria jednotlive moznosti, kazdu vsak v zapäti zamietam. Vtom mi pohľad padne na misku z vodkou, ktorou som sa snazil neuspesne zapalit samovar. To je ono! Co ine sa moze lepsie hodit na zaverecne dochutenie ruskeho caju ako vodka! Prilievam teda vodku do svojej cajovokoncentratovej kase prave vo chvili, ked prichaza frajerka s kamaradkami na cajovu seansu. Vona, ktoru som v zapati ucitil mi potvrdzuje, ze to bol majstrovsky tah.
Cely obrad zacinam strucnou prednaskom o tradicii pitia ruskeho caju, ktoru som sa naucil v tej knizke, aby som celej seanse dodal nalezitu uroven. Nasledne dievcatam nalievam svoje dielo, 2 - 3 polievkove lyzice koncentratu zalejem cca. 2 dl vody zo samovaru. Sam som zvedavy ako to bude chutit, lebo vyslednu podobu aj s vodkou som uz nestihol otestovat. Moje drobne obavy sa ale rozplynuli uz po prvom dusku. S tou vodkou som trafil do cierneho. Bola to presne ta ceresnicka, ktora robi z obycajneho caju majtrovske dielo. Chut vodky prebila toulenovu prichut, ktoru som tam predtym z neznamych dovodov citil, aj nejaku tu spaleninu (napriek tomu, ze som poctivo miesal a daval pozor, aby kasa neprihorela, predsa len asi trochu musela prismudnut). Ostala len svieza a sladka chut medu a trocha drsejsia chut vodky, ktora s nim ale prijemne ladila.
Neviem, ci to nebolo nahodou vyssim obsahom alkoholu, ale dievcata boli z celej akcie nadsene a musel som im slubit, ze ju znovu zopakujem. Az som lutoval, ze tam bola aj moja frajerka, inak by sa mi hadam naskytla moznost ukazat im aj ine svoje kvality.... Ale to uz nepatri na tierto stranky.
Ako dopadne moja buduca cajova seansa Vas budem informovat.